Preskočiť na obsah

Pohorelské nárečie

Slovník

Pohorelá je známa svojím svojským nárečím – slovami, ktorým v susedných dedinách často ani nerozumejú. Zozbierali sme 1083 slov a k nim aj príslovia, preprašanky, prezývky aj privítanku, s prekladom do spisovnej slovenčiny.

1083

A

abzac
cieľnik pušky
alarm
poplach
almaš
jablčný koláč
ambril
dáždnik
ancuk
oblek, šaty
aperacỵja
operácia
asekuracyja
poistenie
atres
adresa
austrijak
rakúšan
aušus
brak

B

bačnosť
pozornosť
bačỵť
pamätať, cítiť, pozorovať
bachtar
hrobár, vartáš, strážnik
bachy
brucho
baganča
topánka
bagažỵja
batožina
bajuzỵ
fúzy
balta
sekera
balušỵť
budiť
banka
banka, ale aj dlžoba
banovať
ľutovať
bantovať
dotýkať sa niečoho
barca
poplatok majiteľovi pasienkov za spásanie trávy
bars
veľmi
barina
mláka
barlog
pelech
baršọn
zamat
barzjaki
hocijaký
będan
chudák, biedny človek
będiť
žiť v biede
betabeľa
platobný rozkaz
beťar
lapaj, huncút
bialỵ
biely
birtoky, parlagi
polia, majetok
Bisťu bohu! alebo Bisťu daďu!
Pravdaže! (potvrdenie výpovede, Naiste?! (prekvapenie), Nehovor! (začudovanie)
blatfus
plochá noha
blazỵn
blázon
blizňak
dvojča
bloto
blato
blud / blut
nepravdivé reči
bľadỵ
bledý
bľacha
plech, platňa
bọb
fazuľa (bab)
bobaľky
jedlo z cesta
bojs
chlapec
boket, bokeťik
kanva, kanvička
boks
krém na topánky
bombuľa
bobuľa
borer
vrták
borgovať
kupovať na dlh
borsuk
jazvec
boršọs
francovka, vinný lieh
borỵkať
prevracať
bọsť
bodať
brant
sneť, „žyve mjaso“
brazuľetňa
náramok
bręch
breh
bręmęno
batoh
bręmjačko
batôžček
brįoda
brad
brotvan
pekáč, panvica
brọniť
brániť, chrániť
brozda
brázda
brud
špina
brįuch
brucho
bud / but, budunək
dom, stavisko, budova
budar
suché WC
bugrejda
kytica
buksa
púzdro
bunt
otep, zväzok
burỵ
tmavošedý
butọr
nábytok
bỵzť
byť
bỵzť na jednỵm chľebe
žiť v spoločnej domácnosti
bỵzť na vỵvoze
furmaniť mimo chotára svojej obce

C

chmara
oblak, mrak
chỵtro
rýchlo, skoro
caľina
nevypasená, nedotknutá tráva
calkim
celkom
calutky
celučký
calỵ
celý
capin
drevený nástroj (pák) na konci okovaný používaný pri manipulácii s drevom
carach, carachi
zbytočné veci, harburdy
carašỵna
haraburdie, ale aj raždie
cįasto
cesto
ciberaj
zemiaky na kyslo
cəbuľa
cibuľa
cęrkulant
cirkulár
cəsnak
cesnak
cigaretľa
cigareta
cimęnt
cement
cirkeľ
kružidlo
cofkať
cúvať
cọmpeľ
cencúľ
cukər
cukor
cukrarňa
cukráreň
cvajnak
chytrák
cvargať
túlať
cvęrna
niť
cvičỵňa
cvičenie
cỵcať
cicať
cỵncərin (aj cỵmcərin)
cintorín
cỵt
cit

Č

čapka
čiapka
čapkať
biť, udierať
čara
čiara, ale aj zámena (na čarỵ - zámena)
čarovať
vymieňať, zamieňať
čat
vlásenka, sponka do vlasov
čavargovať
potulovať sa
čejder
žrebec
čeľaď / čeľať
nádenníci
čəgo?!
čože?!
čəlo
čelo
čərňava
čierňava
čərvęnỵ
červený
čəťina
čečina
čiga
kladkostroj
činalovať
porábať, robiť
člọnək
člnok
čomọf
kopa
čobỵ
aby
Čōš?
Čo?, Prosím?
črįop
črep
čučurki
cícerkom
čudak
divný človek, podivín
čuchrať
strapatiť
čujnỵ
ostražitý
čukolada
čokoláda
čunt
kosť
čurkať
cvrkať
čỵrpak
črpák
čỵtaňa
čítanie

D

dadov
materská škôlka
dačỵ / dačỵj
nieči
dach
strecha
dajedỵn
dajeden
dakedỵ
niekedy
dakotər
niektorý
darab
kúsok, kus
darunək
dar
daščək
strieška
dať hlas
poslať správu
dať na fiškaľa
dať na súd
dať preboha
dať ako almužnu (zadarmo)
dať sə nadať
dať sa nahovoriť, naviesť
dęgviť
dusiť, rozpúčať niečo
dęľovať
dláždiť
deput
deputát
dəščaňica
debna z dosiek (truhla) na uskladnenie múky
disňa
sviňa
diškret
peňažná odmena
dlọto
dláto
dlọň
dlaň
dlubať
piplať sa
dolapiť
dochytiť
dolovať
prehrabávať sa v niečom, hľadať
dohan
tabak
dochtor
doktor
dometunək
dôvažok
dosľa
doteraz
dostacỵja
dostatok
dosvəčať
usvedčovať (dakoho)
dovec, dovica
vdovec, vdova
drabina
rebrík
drabinky
1. rebríky, 2. druh trávy (nátržník husí)
dręľ
skôr, prv
dręľhoda
predtým, voľakedy dávno
drōťar
drotár
dručək
tenké drevo
drugi
iný, druhý
dudunčə
malé vajce mládky, z ktorého sa môže vyliahnúť "zmok"
duršľak
priebojník
dvęrę
dvere
dỵľina
drevená podlaha v chlieve alebo maštali
dỵmňik
otvor v streche koliby, ktorým vychádza dym
dỵšeľ
oje
dzindzeľa
zeliny

Ď

ďah /ďach
miesto, smer
ďajstra
veno
ďaka
vôľa (jak ťi ďaka - ako myslíš, ako chceš),(dať z ďaka - dať z dobrej vôle, zadarmo)
ďęfka
dievka
ďęra
diera
ďiťe
dieťa
ďufa
zápalky
ďugọf
zátka

D

dzvọňar
zvonár
dzỵngať
zvoniť
džľọb / džľọp
žľab
džľọpčək
žliebok

E

eďforma, eťforma
jednaký, rovnaký
egzekucỵja
exekúcia
ekces
poľný, lesný priestupok
eržəť
erdžať

Ə

əščə
ešte

F

fajfa
cievka
fajta
rasa, druh
fajtovať
zápasiť
falatək
kúsok
falda
záhyb, ohyb
fameľija
rodina
feľešỵga
1. vyrastené dievča, ktoré ešte nie je dievkou, 2. samopašnica
faršľus
záver pušky
faska
súdoček
fčəra
včera
fercovať
stehovať
fektovať
narábať, napr.so zbraňou
fijok
zásuvka
firhang
záclona
fizmọňija
fyziognómia, tvár
fľajster
náplasť
fľaki
držky
flobertka
malokalibrovka
fogaš
vešiak
fọnal
niť, priadza
forgọf (mať pod forgovęm)
mať pod čapicou
foršta
fošňa, hrubá doska
foršuš
závdavok
fraj
zálety, (choďiť po fraju – chodiť na zálety
francle
strapce, ozdoba
frỵštỵk
raňajky
fšə, furt
vždy
ftorək
utorok
furtať
ryť, rozrývať
futro
podšívka

G

gacoper
netopier
gaďak, gaďica, gaďaci
zlý muž, zlá žena, zlí ľudia
gagor
hrdlo
gamba
pera
ganiť
tupiť
gang
chodba okolo domu, terasa
gasiť
hasiť
gavəď / gavəť
háveď, banda, zoskupenie ľudí rôzneho veku a pohlavia
gažmęrka
vlnená šatka "kašmír"
gbəl
drevená nádoba
gigadzə
egreše
giňec
sud na kapustu
glogať
glgať
gľajz
koľaj, azyl pri hre
gľina
hlina, zemina
gnọj
hnoj
gňazdo
hniezdo
gňęf
hnev
gňęvať sə
hnevať sa
gňiť
hniť
goľa
bocian
goloruč
s holými rukami, nič neprinášajúc
goľęr
golier
golỵ
holý, ale aj góly (šport.)
gorỵč
horkosť
grapľa
šiška, pampúšik (jedlo)
gratỵ
haraburdy
grb
telesný hrb
grejda
krieda
grōcka
priehrada
grogľik
golierik
grochmaľ
škrob
grompoš
haluznatý klát
gruchnọť
zvaliť sa, spadnuť
grunt
pozemok
grunbuch, gruntbuch
pozemková kniha
grỵzivəška
lakomec, ktorý nedopraje ani sebe ("aj vši by jedol")
gundža
hrča
gvalt
násilenstvo
gvareť
hovotiť
gvint
závit
gvizdať
hvízdať, pískať

H

habora
vojna
hačə
žriebä
hadnaď
šarža, poručík, rozkaziteľ
hajnə
hájené, zahájené miesto; miesto, kde sa nesmie pásť dobytok
hajtovať
hnať, viesť
halgato
pieseň na počúvanie
haľbija
válov, kŕmidlo pre svine
harskotiť
štekliť
harvan
havran
ham, hamovať
brzda, brzdiť
hamęrňik
obyvateľ osád niekdajších Pohoreľkých želieziarni (Poh.Maša, Zlatno, Švábolka, Vaľkovňa, Nová Maša, Č.Skala)
hamišovať
žmurkať, pretvárať sa
hampuľa
kotrba, hlúpa hlava
hancugľe
opraty, liace
hantuch
uterák
harapaš
sústo, záhryzok
harəšt
väzenie
harura
zemiaková placka
haspra
petlica
hatyžak
ruksak
hazik
domček
həf
sem, tu
həftỵn
tento
hən
tam
hənok
hentam
həntỵn
tamten
hēt
preč
həvok
tu, aha, ľaľa
hejas
ostrovid
hercek
knieža, princ
hibki
pružný
hlupka
hĺbka
Hó! Hóha!
Postoj! Neutekaj!
hojštuch
šálka na krk čierna
holdọmaš
zapitie, napr. kúpy
hoľšmica
ušianka
honorijum
hodnosť
hospoda
gazdovstvo
hrad / hrat
ľadovec
hradzka
cesta z ubytého štrku a kamenia
hrďiť sə
tešiť sa, byť rád
hrdoščak
parádnik
hręch
1. hriech, 2. zvada, bitka
hrįabľe
hrable
hrisko
ihrisko
hrňec
hrniec
hroznỵ
1. hrozný, 2. veľmi veľky
hruďa
prsia
hruďanka
plachtica, v ktorej sa sciedza syr
hruza (ľudi), hufa
veľa (ľudí)
hudaňa
hranie, hudba
hupcỵ
hupkom
hurka
jaternica

C

chasęn
osoh, úžitok
chcəť sə
ľúbiť sa
chęmrįadnỵ
skúpy, neprajný
chlęf
chliev
chlop
1. chlap, 2. manžel
chlopec
chlapec
chmacnọť
chmatnúť
chmariť sə
oblačiť sa
chmura
chmára, dáždivý oblak
chockedỵ
hocikedy, neraz
chočo
hocičo
chodzjak
všelijako, zle-nedobre
chodzjaki
hocaký
chodzkotər
hocktorý
chološňe
doma tkané mužské nohavice zo surovej ovčej vlny
chraniť
pochovávať
chrįapščəť
chrapčať
chrobačnỵ
červivý
chrōmeť
krívať
chtọž / chtọš
kto, ktože
chuchať
fúkať, dýchať (napr. do dlaní)
chvalnỵ
chválený, o ktorom hovoria chvály
chỵbaj / chỵba / hỵbaj / hỵba
iba, len
chỵška
domček
chỵtiť do pasof
chytiť sa za pasy
chỵtiť do ruki
chytiť, dolapiť
chỵža
izba

I

igla
ihla
igľica
ihlica
igra
hra

J

jablučňik
kmuškát štítovitolistý
jafərỵ
čučoriedky
jagžə!
akože! (Jakžə bỵz go neznal! - Ako by si ho nepoznal!)
jahňička
malá ovečka
jagoda
jahoda
jaksik
azda, vari, hádam, podistým
jarec
jačmeň
jarək
potôčik
jarmočan
jarmočník
jatka
mäsiarstvo, predajňa mäsa
jazęr
tisíc (napr. šindľov)
jego
jeho
jedzỵňa
jedlo, strava
jęnkať
koktať (zajęnkovať sə - koktať, zakoktávať sa)
jesľi
ak, keď
jəndzor
zlostník
juhas
valach

K

kaďeš
kadiaľ, kadeže
kaďiť
dymiť
kajmeľ
nosič vody, posluha
kakatka
dedinské väzenie
kalanica
polovica zadku
kaločne
gumenné návleky na obuv
kalupovať
bežať, utekať
kančōf
väčší hrnček
kant
hrana
kapka
ženský čepiec
kapať
hynúť, trápiť sa
Kapali mỵ do večəra o ničỵm.
Trápili sme sa do večera o hlade.
kaplička
kaplnka
kasňa
skriňa
katovať
mučiť, trýzniť
kaverovať
ručiť
kelbasa
klobása
koľano
koleno
korbička
sánky
keľčỵg / keľčỵk
výdavok (platba za niečo)
keľzať sə
kĺzať sa
kešęnka
vrecko
kiflik
rožok
kiška
cmar
kivnọť
pohnúť, ale aj mávnuť
klotka
visiaca zámka
klub
kĺb
klupko
klbko
kľajbas
stolárska ceruzka
kľavica
ľavá ruka
kľoc
klát, klada
kogaš
vešiak
kohutik
kuriatko (hríb)
koch
komín
kolba
pažba
kohuťik
kuriatko (hríb)
kolỵmaz / kolỵmas
vazelína
koma
kmotor
kọmprt / komprd
dubák, hríb
kọnať
zomierať
kọnča (zęmi)
na konci, na okraji pozemku
kopak
nízky lúčny smrek so širokou korunou
kopanec
kopaný chodník
koprỵcka
kotrmelec
kopỵľ
nemanželské dieťa
kosačka
kosodrevina
kọska
kosák
kọstka
členok
košarina
mládza, otava
kaška
prvosienka
koštęk
kapucňa na pelerínu
koštovať
stáť (cena: keľoš to koštuje? - koľko to stojí?), ale aj chutnať
kotər
ktorý
kovęň
kanva
kovertka
obálka
kręzvỵ
triezvy
krištir
klystír
krọfka
kravička
krọmpeľ
zemiak
krosna
tkáčsky stav
krosta
chrasta
krọtki
krátky
krova
krava
krsa
strieška na klobúku
krušỵť
drobiť, mrviť
krvačnỵ
krvopotný
kuľastra
prvé mlieko napr. po otelení kravy
kupľa
kúpa
kurbľa
kľuka
kuriť
1. fajčič, 2. kúriť
kurňava
metelica, fujavica
kuščỵg žỵvỵ
naľakaný, prestrašený
kvasna
1. kyslá voda, minerálka 2. kyslá žinčica
kvęťa
kvety
kydľa
suknica

L

lada
truhlica
ladovať
nakladať, nabíjať
lakota
sladkosť
lakva
lalok
lať
preklínať
letiť
prihrievať
lokeť
lakeť
lọnski
minuloročný
loptoš
lapaj, nezbedník
lỵkať
prehĺtať
lỵžka
lyžica

Ľ

ľacə
opraty
ľajdak
starý hríb
ľať
liať
ľaťežə!
hľaďte! ľaľa!
ľaťinovỵ
liatinový
ľedvo / ľedvoc / ľedvic
ledva
ľęnča
šošovica
ľisťa
lístie
ľọd / ľọt
ľad
ľọdovica
poľadovica
ľōn
výplata, dôchodok
ľuľak
blen, ľuľok

M

macať
hmatať
mačamadra
mäta pieporná
mačỵ
mačací
mačỵ blỵsk
sľuda, "mačacie striebro"
Majk
Matej
majňa
baňa
majňər
baník
majzlik
dláto
maľar
maliar
mamka
stará mama
mašňa
stuha, kravata
mašỵna
vlak
mať vjačə slovo, jak
mať prvenstvo v rozhodovaní
meclik
sekáč
məch
- mach
merkovať
striehnuť, dávať pozor
męrľaki
ovce
męrtuch
miera, nádoba všeobecne
marỵdzať
prežúvať
mesto
miesto
męšanə
pohostenie ovčiarov pri miešaní oviec (keď idú prvý raz na pašu)
metrovina
drevo poukladané do priestorových metrov
mila
míľa, starodávna pec na pálenie dreveného uhlia
mincer
druh váhy
minọť
minúta
mizęrka
ulička, úzky prechod medzi domami
mizerỵja
núdza, bieda
mjad
med
mjadọfka
medovica, nápoj z medu
mjadovník
medovník
mjaki
mäkký
mjakutki
mäkkučký
mjaso
mäso
mlodỵ zať
mladý zať, ženích
mlotək
kladivo
mlọťęňa
mlatba, mlátenie
mordovať
trápiť
mrdať
vrtieť (zadkom, chvostom)
mreť
1. byť ťažko chorý, 2. zomierať
mrovec
mravec
mrọz / mrọs
mráz
muňdęr
oblek, aj uniforma
muštrovať
cvičiť
mutvica
dbanka na mútenie masla, maselnica
mutvička
habarka
mỵnťəľica
montolica

N

na horuco
napochytre
na pešo
peši
na švajno
na rýchlo, neporiadne
naborgovať
nabrať v obchode na úver
nacỵsto
celkom, načisto
načọť
načať
nadobutki
nadobudnuté veci
nadỵ dňęm
nadránom, pred svitaním
nagnọť
nahnúť
nagvarįať
nahovárať
nach
nech
naisťe
naozaj, iste
najedno
zrazu
najgoršỵ
najhorší
naprỵf, najsamprỵf
najprv
nakapať sə
natrápiť sa (v ťažkej robote)
nakazať
prikázať
nakoprỵcki
kotúľajúc sa
napretku
vpredu
naraďiť sə
poradiť sa
naradovanỵ
naradostený
naranč
pomaranč
naras / naraz
ihneď
narod / narot
ľudia
narokęm
nárokom, úmyselne
natəštỵmu
očistom, naokom
naťahnọť
natiahnúť
naťi!
na!
natkọnča
okrajová čiastka pozemku, role
natščỵviť / načťiviť
navštíviť
natščỵva
návšteva
navloki
remence, ktorými boli pripevňované krpce na lýtkach
nazatku
vzadu
nazgaňať
naznášať, postupne zadovážiť, nazvláčať
nosiť klobug na (kohosig) hlave
rozkazovať dakomu
novalija
novinka

Ň

ňaňo
otec
ňanko
starý otec
ňecỵsňik
diabol
ňecỵta
necitlivý človek (s "tvrdým" srdcom)
ňęd vỵvodu
niet riešenie, niet konca-kraja
ňeďeľovať
pásť statok cez nedeľu
ňeska
dnes
ňevỵhovať
nevyhovovať
ňezľudňik
samotár, nespoločenský človek, odľud
ňežỵt
nádcha
ňigdaj
nikdy
ňižnỵ / ňižnỵj
dolný

O

obalčək
vyšívaná manžeta na oplecku
obces
opätok
obdəlnňik
obdĺžnik
obramka
obruba, lem (napr. záclon, tkanín), bordúra, okrajová stuha
obrazik
obrázok
obraziť
uraziť
obrįatki
všeobecné pomenovanie pre rodinné príležitosti (krstenie, svadba ..)
obrįaďiť sə
upraviť sa, dať sa do poriadku
obrọtiť
obrátiť
obrvja
obrvy, obočie
obỵjsť
obísť
očỵm
otčim
odbačỵť
odpustiť prepáčiť
odbęrka
žena, ktorá odoberá za koscom obilie
odbrechnọť
odvrknúť
odępchnọť
odsotiť
odgaňať
odháňať
odjọť
odňať, vziať
odrutiť sə
osamostatniť sa, oddeliť sa, odčleniť sa
odznaki
znamenia (označenia) dobytka
ofčaręň
ovčiareň
okoštovať
ochutnať, okúsiť
okrajisko
miesto na okraji niečoho
okruhľačək
okrúhly kameň (zemiak, chlapec ...)
olbrim
obor
oľcha
jelša

ọnačỵť
ondieť

O

opačỵť
1. pozrieť, navštíviť, 2. ohmatať
orsak
doprovod
oslebodiť
oslobodiť
ostrįobanỵ
otrhaný
ošarpanec
trhan
oškuliť
poškriabať
otľa
odtiaľ, odtiaľto
otpuščỵňa
odpustenie
otpraviť
vybaviť, skončiť
otruť
otráviť
ozdaj
hádam, azda, vari,

P

pacər
chrbtica, chrbtová kosť
packi
kamene, na ktorých stojí drevenica
packovə
pohostenie tesárov po založení základného "venca" pri stavaní drevenice
pachota
vôňa
pajtaš
chlapec, šarvanec
pajtašỵsko
chlapčisko
pamjať
pamäť
panovať, pasovať
dobre slúžiť, vyhovovať
paradoščak
parádnik
paradoška
parádnica
parfin
voňavka
parobək
mládenec
parỵja
"blatisko"
pazdurək
pazúr
paznochtę
nechty (pejor.)
pčəla
včela
pekarik
vrchnáčik (napr. uzáver na fľaši piva)
pəlnỵ
plný
peľstra
podklad pod dlážku
pęndľik
ženská košeľa
pęntro
poval nad humnom
pęrįa
perie
pęrko
pierko, pero (z vtáka), ale aj kvet
pęrkovə
pohostenie tesárov po založení prvej krokle pri stavaní drevenice
pęrsįa
prsia
pęsť
piecť
pęvňica
pivnica
pchọť
strčiť, sotiť
pigľajz
žehlička
pigľovať
žehliť
pipa, pipka
fajka, fajočka
piščəť
pišťať
pjasək
piesok
pjasť
päsť
pľasnọť
dať facku na líce
plano
zle
plastovec
veľké chuchmáče snehu
pleť
plieť
plọkať
plákať
plọtno
plátno
pľęco
plece
pľekať
pridájať
pľekať si ruky
nič nerobiť, mať založené ruky
pľętki
1. vrkoče, 2. klebety
pľọntať sə
motať sa
pľuhavec, briďak
had
pľundre
letné nohavice z plátna
pňak
peň
pobrať sə dovedna
vziať sa, zosobášiť sa
poďeť
podieť
podnuknọť
ponúknuť
podręžňať sə
posmievať sa
pogaňať
poháňať
pohotove
právetak, tak isto
pohubiť sľub /sľup
nedodržať slovo
pochraňiť
pochovať
pojesť
zajesť si
pokrovec
tkaná prikrývka na dlážku
pokrutka
ľadvina
pokušỵňa
pokušenie
polazňička
vianočný stromček
poludňa
poludnie
poľakať sə tỵmu
naľakať sa toho
pọľidar
peňaženka

N

na poľu
vonku

P

pomalutku
pomaličky
pomọsť
pomôcť
pọnaviať
obnovovať
popchnọť
poduriť, popohnať
popəl
popol
poprafka
vylepšenie
poprskaňec
pehavec, peháň

D

do porįadku
poriadne

P

porisko
násada
porobęnisko
začarované, zakliate miesto
portviš
metla
poručỵnstvo
testament
poskubať sə
pošklbať sa a niekym(žartom pri zaliečaní)
posrędək
prostriedok
postaf / postav
domáce súkno
posťeľkiňa
žena po pôrode
povoľkovať
oddychovať
pozabęrať
pobrať
pozgaňaňec
"skade ruka - skade noha", bezdomovec
poznachadzať
ponachádzať
poznakladať
naložiť, povykladať (na voz)
poznapijať sə
ponapíjať sa
pozuťęrať
poutierať
pozvỵbęrať
povyberať
prasnọť
prasknúť, prasnúť, prudko udrieť
prebačỵť
odpustiť
predňa
predná izba
prehrəšỵť sə proťi
prehrešiť sa proti dakomu
prelknọť
prežrieť, prehltnúť
preprašať
hrešiť, kliať, vadiť
prespanka
slobodná matka (hanlivo)
prešmak
zájedka, niečo na zahryznutie
pretrimovať sə
prebývať, zdržiavať sa na určitom mieste
prezle
strúhanka
prezmęr
príliš, priveľa
prfšə
prv, skôr
prfšỵ
prvý
pričňa
ležadlo
prichọd
príjem, prírastok
prijọť
prijať
proch
prach
prose
prasa
prostak
neokrôchanec, hlupák
prosto
rovno, jednoducho
prọzľina
dutina
przọnỵ
prázdny
psįọm będọm
horko-ťažko, s veľkým úsilím
ptačək
vtáčik
pucak
vojenský sluha
punča
boxerský úder päsťou
pusťiť sə po zbojňickim šľaku
začať zbojníčiť, stať sa zbojníkom
putňa
drevené vedro
puzički / puzalki
bahniatka
pỵňďalək
pondelok
pỵskovať
papuľovať, odvrávať

R

radosňik
1. krstenie, 2. koláč, ktorý sa jedáva pri krstení
rachovať
počítať
rajšpľa
rašpľa
rajbať
šúchať dlážku, ale aj strúhať (napr. zemiaky)
rajštudňa
miestnosť s vodným kolesom
rajtop
hlinený hrniec, mliečnik
rajzovať
chodiť, túlať sa
rapšic
pytliak
raz ňę
nie (zdôraznený zápor)
revanč
oplátka, vrátenie
ręz
piliny
rįaf
obruč kolesa
rįafnọť
udrieť
rįantka
handrička
rigeľ
závora
ringa
boxer na ruku, zbraň
ringišpir
kolotoč
rįaďiť
upratovať
rįanda
handra
riska
rezeň
riskaša
varená ryža
rodľa
korbička, sánky
rohovə
odmena, ktorú vyplácal kupec deťom predávateľa statku, že statok dobre opatrovali
rokiťa
rakytie
rosęfka
plachtica, v ktorej má rozsievač zrno
rosnọť
rásť
roskoš
rozkoš, samopaš
rọzga
palica, prút
rzmľavždžỵť
rozmliaždiť
rozpasanỵ
bujný
rozpanošęnỵ
bezuzdny
rọždža
raždie
rožỵň
ražeň
rubzak
batoh, ruksak
runovať
kráčať, putovať
rura
hlaveň
Rusadľa
Turica
ruťiť
hodiť
rỵbina
väzba dreva na spôsob rybieho chvosta
rỵdzọň
ryšavec, ryšiak
rỵhotať sə
smiať sa, chichotať sa, rehotať sa
rỵchtovať sə
chystať sa
rỵngva
odkvapová rúra

S

s kretesỵm
bezo zvyšku
sędanka
vozík bez koliesok, v ktorom sedávali malé deti
sęrcə
srdce
sęrsan
náradie
schľapkať
natárať
sikafka
striekačka
sikęra
sekera
sila (dačęgo)
veľa, mnoho
sihľačək
mladý ihličnatý stromček
skaľa
kamenie
skiba
brázda
skľep
obchod
skľepňik
obchodník
skọnať
zomrieť
skọrjaňik
ženský remenný kožuch
skọrka
kôrka
skrišỵňa
vzkriesenie
sľeboda
sloboda
slodiť
sladiť
slodỵčka
maškrta
slọnko
slnko
slọma
slama
slọmjanỵ
slamený
sluchač
posed (poľovníka)
sluchať
počúvať
slup
stĺp
smačnỵ
chutný
smerďuch
smraďoch
smetanka
smotana
smetňík
smeták
smeťa
smeti
smjadnỵ
smädný
smjalỵ
smelý
smrọd / smrọt
smrad
smuďiť
smädiť
sňọť
sňať, dať dolu, zvesiť
spaňa
spanie
spauziť
rýchlo zjesť, zhltať
spodỵčỵnska
spodné haluzi na smreku
sprisįahať sə
prísahou si navzájom niečo sľubiť
spropadňik
diabol
sreda
streda
srpik
kosák
srsťak
bradáč
staďe
odtiaľto, stadiaľto
stamtaďe
odtiaľ
stavjať
stavať
stridžỵna
jedlo alebo odmena, ktorú dostanú ovčiari pri strihaní oviec
strimovať
zdržiavať
strįọmbak
trhan
strįọmbavỵ
otrhaný
strįọmboš
otrhanec, šklban
strmọfčak
prchký človek
strọžľak
slamenný matrac (vrece naplnené slamou)
stružlinỵ
hobliny
stukať
stenať
stupjak
veľký hlinený hrniec s dvoma uchami
sťana
stena
sťeblo
trochu
sťebəlko
máličko
surďik
slepý oblôčik (výklenok) v stene kováčskeho komína

Š

švabľik
zápalka

S

svaľba
svadba
svaľbovňik
svadobní hosť
svetovỵ
svetský
Svjatki
Vianoce
svojina
rodina, (spoločnosť "svojich")

Š

šafeľ
kaďa
šaleť
šialiť, divieť, ale aj klamať (nožə me nešaľ - aleže ma neklam)
šaľbik
drevená lopatka na krájanie
ščapkať
vycápať
ščav / ščaf
šťavík
ščęľinki
triesočky
ščəsťa
šťastie
ščəť
plocha, na ktorej stojí míľa
ščuť
štvať, dráždiť
ščỵpak
drúk (kôl kužeľovito prikresaný) na pridvihovanie klátov
ščỵpiť
štepiť
ščỵt
štít
šəpulka
šípka (plod rastliny)
šęrpəň
hrniec
šišak
prilba (vojenská)
škapuľar
amulet, prívesok na krku
šklo
sklo
škľanỵ
sklenený
škoľarka
školáčka, žiačka
škorce
druh jedla
škorupina
škrupina
škrobať
škrabať, ale aj liezť (škrobať sə na strom - liezť na strom)
škurlaťik
vemienko (ovčie)
šľak
stopa, ale aj porážka (mozgová)
šľog / šľok
rúbaň, miesto, kde sa stínajú stromy
škamľať
skučať, fňukať
šľampa
ľajdavá (lenivá) žena
šľamovať
čistiť črevá pri zabíjačke
šľọsar
zámočník
šmak
chuť
šmaridlo
smola na dratvu
šmata
handra
šmeľčovať
taviť
šmigar
bič, ktorý plietli mládenci od Lucie do Vianoc
šmignọť
šľahnúť
šnicľa
rezeň
šnuptichľa
vreckovka
šnurik
stužtička
šodrọnka
lanovka
šoldra
šunka
špacęr
prechádzka
špacỵrovať
prechádzať sa
španovať
napínať
špartať
špárat, šťuchať
šporhət
sporák
špọrkasa
1. banka, 2. pôžička
štanga
oceľový sochor
štajplodňa
strešný podhľad (štamplodna)

S

stisk
nával, tlačenica

Š

štomp
vyšší peň
štrang / štrank
hrubý povraz
štreka
železničná trať
štritkára
električka
štrọf
pokuta, trest
štvrta častka
štvrtina
šťaf
rastlina
štỵchať
pichať
šufľa
lopata
šuch
stará dĺžková miera (12 cólov)
šurajtať
vliecť drevá po snehu za sáňami
šurc
zástera
šurcik
úzka zástera obšitá čipkami a ozdobená pozlátkami
šustər
obuvník
švajt!
švác!
švajstnọť
šľahnúť
šušỵ
topánky

S

svidrik, sveder
vrták

Š

šycht
pažba
šỵkovať
odvádzať, viesť v doprovode (zväčša násilne)
šỵba
sklenená výplň okna
šỵna
koľajnica

T

tafľa
stôl
tajch
rybník, hať
taksovať, tarsať
miešať karty
talọf
trup
tamok
tam
tani
lacný
tọnšỵ
lacnejší
tỵn spozapot slonka
diabol
tľapať
tárať dve-na tri
tragar
hrada
trapęňa
trápenie
treslo
časť ohrady okolo košiara
trimať
držať
trįaska
trieska
troškə
trochu
trus
pštrosie pierko za klobúk
trỵňa
tŕnie
tu
sem
tuhi
mocný, silný
tukšỵ
tuhšie, silnejšie, väčšmi
tuotaďe
odtiaľto
tutəjšỵ
tunajší
tutən
tento
tvrỵdzỵna
tvrdá ťažko obrábateľná zem
tỵn, təgo
ten
tỵžňọfka
zásoba jedla na týždeň

Ť

ťalo
telo
ťasto
cesto
ťejťeš
sypaná cesta, "hradská"
ťeľička
teliatko (žen.pohlavia)
ťeľọntko
teliatko
ťetka
teta, pani (oslovenie)
ťetkoš
ujo, pán (oslovenie)
ťęsť
tiecť
ťichutki
tichučký
ťišęť
čušať
ťišəť
tíšiť
ťupỵ
tupý

U

učỵna
ujčina, teta
uhľa
uhlie
uchodiť sə
uchádzať sa
ukradomky
ukradomky, tajne, nepozorovane
umelec
umelé (chemické) hnojivo
umorỵzgať sə
zafúľať sa
umsknọť
ufujazdiť, ujsť preč
uprovaďiť
vyprevadiť
uš pokọj
už je po tom, už sa to pominulo
uťęknoť
ujsť, utiecť
utrimovať
pridŕžať, zachytávať
utỵkať sə
utiekať sa (k dakomu)
uvijať sə
ponáhľať sa
uznať
poznať, vidieť

V

vajco
vajce
vargi
líca
varta
stráž
vašplaf
modridlo na bielizeň
vo
vəlna
vlna
vəmjačko
vemienko, malé vemeno
verabožə
na môj veru, na môj dušu
vəsť sə
dariť sa
Vijo!
Poď! Hybaj!
viklať
zamotávať, motať
Viľija
Štedrý deň
viľk
vlk
vindižgric
beťár, viťúz
vintrich
pakľúč
vižgalovať
kutať, prezerať
vjacəj
okrem, ešte
vjazba
väzba
vlęsť
zeliny, byliny
vlọni
vlani
vlọsįa
vlasy
vreco
vrece
vriňa / vriňe
kusy zeme s trávou
vrọťiť sə
vrátiť sa
vỵgvizdať
vypískať
vỵchľip
výpežok
vỵchỵťiť
vytrhnúť (si)
vỵkladať
hlasno nariekať nad mŕtvym
vỵpachať
vyňuchať, vysnoriť
vỵpasať
vyobšívať, vymlátiť
vỵpchnọť
vystrčiť, vysotiť
vỵprostiť
narovnať
vỵrįadovať
1.vyúčtovať, finančne uzavrieť, 2. získať, výjsť finančne pri niečom
vỵrosnọť
vyrásť, narásť
vỵrubanỵ
unavený od rúbania
vỵstrugať
vystrúhať
vỵťahanỵ
uťahaný, vysilený od ťažkej roboty
vỵťọť
1. vyťať, 2. zbiť
vỵvrat
vyvrátený strom
vỵvraťisko
plocha v lese, pokrytá vyvrátenými stromami
vỵvrọťiť
1. vyvrátiť, 2. vyvrhnúť
vỵzreť
zazrieť, spozorovať
vzįọť
vziať

Z

z drahej dušỵ
vďačne
za cəstom
po ceste
za chodňikem
po chodníku
za totỵm
potom
zabačỵť
zabudnúť
zabistatovať
zaručiť niečo
zabiť
udrieť, raniť
zabiť na smrť
smrteľne poraniť
zabiť do smrťi
zabiť
zabrať
pobrať, vziať
zabỵdnọť
zabudnúť
začľap
rana, ktorú si statok urobí na nohe druhou nohou
začọť
začať
zaduchnọť
zahasiť
zachỵťiť sə
zabrať sa, schytiť sa (preč)
zaje sə mi
zíva sa mi
zakľa
zatiaľ
zalať
prekliať
zamgľęvať
zamdlievať
zamgľatỵ
zamdletý
zamordovanỵ
vysilený (v ťažkej robote)
zapjastka
zápästka
zapola
skala, balvan
zapoľina
skaliská
zapraviť ťasto
zamiešať cesto
zarabjať
zarábať
zarabjať na fšỵvavə masť
nezarobiť ani na stravu, veľmi málo zarábať
zaręndęľovať
zariadiť
zaruťiť
zahodiť
zavaľisko
veľké blato, bahno (do ktorého sa "zavalia" aj kolesá voza)
zavijanka
obrad čepčenia mladuchy
zatmilo jọ v hore
zotmelo sa, keď bola ešte v hore
zaťichnọť
1. zatíchnuť, 2. prestať (dážď, vietor, vrava, ...)
zaťọť
zaťať
zavrọťiť
zavrátiť
zavoz
strmá cesta zarezaná do svahu
zazrak
1. zázrak, 2. nadávka
zazrivỵ
lakomý, nenásytný
zbožə
obilie
zbrỵzgnọť sə
skysnúť (mlieko)
z/ s / zə
asi (bỵlo zə dve hoďinỵ - boli asi 2 hodiny)
zəgnọť
zohnúť
zęľa
zeliny, byliny
zeľezo
železo
zęrknọť
nazrieť, šibnúť okom, kuknúť
zərvať
strhnúť, schytiť
zəžreť
zožrať
zęvať / zať
zívať (zęva/zaje sə mi - zíva sa mi)
zgaga
záha
zgaňať
hľadať, zadovažovať
zgrebe
pazderie
zhľiznọť sə
skĺznuť sa, pošmyknúť sa
zhubiť sə
pošmyknúť sa
zįať
zať
zicherka
zapínací špendlík
zlə
zlé, zlo
zlọmať
1. zlámať, 2. zlámať si
zlotỵ
zlatý
zľahnọť
porodiť
zmęrnə
pijatika pri zmierovaní hnevníkov
zmurčəť
zamrmlať
znať
vedieť
zobrezovať
poobrezávať
zọmęk
hrad (najmä muránsky)
zopťinať
poobtínať
zọs
omáčka
zotvarįať
pootvárať
zras / zraz
zráz, strmý svah
zrnko (hrachu)
veľmi málo, trochu (hrachu)
zunovanỵ
unavený, ustatý
zuzik
žalúdok
zvijať sə / uvijať sə
ponáhľať sa, chytro robiť, usilovať sa
zvỵšỵť (z dačəgo)
zarobiť (na voľačom)

Ž

žabę očko
nezábudka
žadlo
žihadlo
žarovec
suchý klát
žəch
som
žəbỵ
aby, žeby
žolť
žlč
žọmp
miesto pod kaskádou potoka
žọť
žať
žrať sə
zožierať sa, sústavne sa vadiť, neznášať sa
žraťa
potrava pre dobytok
žurvaľec
zurvalec
žvęr / žvęrina
zver, zverina
žỵňťica
žinčica
žỵto
žito
žỵvə sręblo
živé striebro
žỵvo
rezko, vrtko

ỵ! ỵ
ỵ-ỵ! - ľaľa, aha! aha-aha! (ukaz.)
ỵ tỵn
tento